Ako mi môj syn ukázal, aký je najväčší dar, ktorý v živote dostaneme

Autor: Stanislav Ličko | 2.6.2019 o 18:10 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  523x

Bola sobota 19.11.2016, deň kedy sa narodil môj syn Richard. Moja žena Tinka bola vtedy už dva mesiace v nemocnici, pretože mala komplikované tehotenstvo. Bol som doma a odrazu mi zvonil telefón...  

Volala mi sestrička z pôrodnice.

„Príďte do nemocnice, už je po.“

Mal som zvláštny pocit, pretože mi do telefónu nechcela nič extra povedať.

Rýchlo som sa prezliekol sadol do auta a vyrazil. Pozná to zrejme každý otec, ktorý sa ponáhľa za ženou ktorá rodí. Pravidlá cestnej premávky, vtedy prestávajú existovať.

Po príchode som sa opýtal sestričky, či môžem vidieť ženu. Odpovedala, že nie pretože, ešte sa neprebrala z narkózy.

Opýtal som sa teda či môžem vidieť aspoň svojho syna. Opäť odpovedala, že nie. Nepovedala mi však dôvod. Vtedy som už naozaj znervóznel a tušil som, že niečo nie je v poriadku.

V podstate som sa len dozvedel to, že vznikli nejaké komplikácie a musím čakať.

Vôbec som netušil, že presne v tom momente záchranári a môj syn stále bojujú o jeho život. Približne po polhodine som uvidel lekárov a záchranárov ako tlačia vozík na ktorom bol inkubátor, v ktorom ležal malý Riško.

Nehýbal sa a mal v sebe napichané rôzne hadičky a ponapájané rôzne prístroje. Hýbal sa iba jeho hrudník hore a dole, pretože za neho dýchal prístroj. Nebol to príjemný pohľad. V tom momente sa ma zmocnila totálna bezmoc a doslova som bol paralyzovaný. Nevedel som ani nič povedať.

Udialo sa to, že Tinka začala veľmi krvácať a už sa krvácanie nedalo zastaviť. Museli rýchlo zachraňovať ju aj Riška. Lekári postupovali štandardne ako pri každom cisárskom reze.

Riško javil normálne známky života avšak po prestrihnutí pupočnej šnúry prestal dýchať. Museli ho oživovať, pretože ešte nemal v 34. Týždni tehotenstva úplne vyvinuté pľúca a nevedel sám dýchať.

Museli ho teda napojiť na prístroj ktorý dýchal za neho. Záchranári ho okamžite museli previesť na Neonatologickú kliniku do Banskej Bystrice.

O pár hodín som tam volal, a chcel som vedieť viac informácií o jeho stave. Lekárka ktorá mala Riška na starosti mi povedal len niečo v tomto zmysle: ”Stav vášho syna je vážny. Stále bojuje o život. Je tu aj možnosť, že to nezvládne. Momentálne za neho dýchajú prístroje pretože to sám nedokáže. Podávame mu rôzne lieky kvôli infekcii, ktorú mohol dostať z plodovej vody. Pripravte sa aj na najhoršie.“

>>> Pokračovanie príbehu na tomto odkaze <<<

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE NOURIEL ROUBINI – FÓRUM

Toto bude iná kríza ako minulá

Iná kríza bude potrebovať iné riešenia.


Už ste čítali?